“Neznášam mindfulness prax v úvode meetingu alebo školenia.” “ Som z toho nervózny.” “Mám pocit, že vybuchnem.”
Tieto a podobné vety počúvam čoraz častejšie od svojich klientov.
„Zaujímavé”, poviem. “ A čo presne robíte?” :
„Lektor povie: “ Na začiatok sa sprítomnime, sadnite si s vystretým chrbtom a zatvorte oči. Uvedomte si svoj dych….” A ja extrémne znervózniem…“
Mindfulness prax, alebo meditácie všímavosti sa stali v posledných rokoch veľmi populárne. Nečudujem, sa, keďže ich prínos je nespochybniteľný. Ja sama už roky meditujem a všímavosť už vyše 5 rokov školím, väčšinou v 8-týždňových MBSR kurzoch, individuálnej práci s ľuďmi a občas aj v korporačnom prostredí.
Popularizácia mindfulness praxe a jej prienik do firemného a iného prostredia má okrem nesporných výhod aj svoje tienisté stránky. Tieto techniky a rôzne typy meditácií začalo požívať už veľmi veľa lektorov v práci so skupinou, a koučov a terapeutov v individuálnej práci s ľuďmi. Často však bez potrebného vzdelania.
Preto som sa rozhodla poukázať aj na tienisté stránky mindfulness a dať aspoň stručný návod ako s nimi zaobchádzať.
Vedľajšie účinky
Ak si dáte akýkoľvek liek, je dobré zaujímať sa o jeho vedľajšie účinky. Podobné by to mohlo byť aj s mindfulness praxou.
Willoughby B Britton a kol. nedávno robili výskum , kde skúmali vedľajšie účinky mindfulness praxe a u 83% ľudí sa objavil aspoň jeden z nich. Tí z vás, ktorí absolvovali 8 týždňový mindfulness kurz budú vedieť, o čom hovorím – napríklad návaly emócií, zvýšená citlivosť na vnemy v bežnom živote, pocit odcudzenia sa od svojho tela alebo reality. Meditácia zväčša neprebehne podľa našich očakávaní, niekedy sú jej súčasťou príjemné zážitky a niekedy nepríjemné.
Nepríjemné „vedľajšie účinky“ sa môžu objaviť už v krátkej meditácií na korporátnom školení. Väčšinou ich nikto nečaká a lektori robia meditáciu s tým najlepším úmyslom, aby sa ľudia dostali do prítomnosti alebo uvoľnili.
Zhoršenie psychických symptómov
Kapitolu samou o sebe je trauma a jej účinky a na telo a prežívanie. Mnohí z nás majú traumatickú skúsenosť a mindfulnes prax môže túto skúsenosť opätovne priviesť do vedomia v rôznej forme – nával emócií, flashbacky, pocit, že nevydržím vo svojom tele, zintenzívnenie fyzických symptómov, napríklad bolesť, búšenie srdca, pocit straty kontroly, pocit preťaženia a iné. Zrejme nikto nechce, aby sa toto udialo v prostredí, ktoré nie je bezpečné a nie je tam niekto, kto vie ako s tým narábať.
U ľudí, ktorí prežívajú úzkosť, depresiu alebo posttraumatickú stresovú poruchu (PTSD), môže mindfulness spôsobiť zhoršenie symptómov. Môžu sa zrazu konfrontovať s ťažkými emóciami bez adekvátnej podpory. Pred 8-týždňovým kurzom tieto veci obvykle skúmame v úvodnej konzultácií – či účastník prežil alebo aktuálne prežíva depresiu, úzkosť, panické ataky alebo má za sebou v poslednom období ťažkú životnú skúsenosť. Ak áno, skúsený lektor vie, ako ho praxou previesť, tak aby prax pomáhala namiesto zhoršovania symptómov.
Prax všímavosti totiž môže byť liečivá, ak viete, ako s ňou narábať. Prístup trauma-sensitive mindfulness (viac sa dočítate v knihe Davida Treleavena Trauma -Sensitive Mindfulness) môže citlivým spôsobom so symptómami narábať a postupne ich liečiť.
Disociácia, oddelenie sa od pocitu viny a morálnych hodnôt
Ak ste videli seriál „Vraždi všímavo“, budete vedieť o čom hovorím. Hlavný hrdina využíval mindfulness techniky na páchanie trestných činov a zla. Seriál je natočený vtipne a vrele ho odporúčam, ak sa chcete zabaviť. Poukazuje na častý jav – ľudia sa naučia ako sa oddeliť od svojho prežívania, najmä od pocitu viny. „Cítim vinu? Idem to predýchať.“
Štúdia Hafenbracka a kol. skúmala ako meditácia ovplyvňuje správanie v sociálnom kontexte. A prekvapivo zistila, že kým vo všeobecnosti všímavosť upokojuje nepríjemné pocity (čo je veľmi užitočné, ak sa cítite napríklad ohromení tlakom v práci), mnohé negatívne emócie môžu slúžiť užitočnému účelu, najmä pokiaľ ide o morálne rozhodovanie. Vina nás napríklad môže motivovať k tomu, aby sme sa ospravedlnili, keď sme niekomu ublížili, alebo aby sme urobili kroky, ktoré by mohli napraviť časť škôd, ktoré sme spôsobili. Ak nás vedomá meditácia vedie k tomu, aby sme túto emóciu ignorovali, mohlo by nám to zabrániť napraviť svoje chyby, čo štúdia aj potvrdila. Ľudia, ktorí meditovali, boli menej ochotné pomôcť iným, ospravedlniť sa a napraviť svoje chyby.
Toto sa žiaľ deje často. Najmä ak je všímavosť praktizovaná bez súcitu. Oddelenie mindfulness a súcitu prináša veľké riziká a v angličtine na to existuje krásny výraz – hearthless mind. Preto by súčasťou mindfulness praxe mala byť aj láskavosť a praktizovanie súcitu k sebe a iným. Veľmi v tom môže pomôcť napríklad Meditácia milujúcej láskavosti.
Existuje aj iná skúsenosť s oddelením sa: niektorí ľudia môžu pri intenzívnej meditácii zažívať pocity odcudzenia od svojho tela alebo reality, čo je jav známy ako disociácia. Opäť pomôže ak takýto človek dostane podporu a návod, ako s takýmito skúsenosťami zaobchádzať.
Spirituálny bypass
Spirituálny bypass je fenomén, kedy sa meditácia a duchovná prax používa na vyhýbanie sa nevyriešeným emocionálnym problémom, psychologickým zraneniam a nedokončeným vývojovým úlohám (John Welwood, 1984). Tak ako sa ľudia môžu uchyľovať k alkoholu na obchádzanie životných problémov, môžu sa uchyľovať aj k rôznym duchovným praktikám alebo meditácii. Aj keď tento jav nevyzerá ako obranný mechanizmus, v skutočnosti ním je. Namiesto toho, aby sa riešili korene životných ťažkostí, človek sa uchyľuje k mindfulness ako k „únikovej stratégii“. Tento prístup môže viesť k povrchovému chápaniu seba samého a sveta, a znemožniť skutočnú osobnostnú transformáciu.
Prejavy tohto javu sú napríklad: nezameriavanie sa na bežné zážitky, trávenie času v duchovnej sfére, prílišné zdôrazňovanie pozitívneho a vyhýbanie sa negatívnemu, sebaistota ohľadom konceptu osvietenia, prílišný idealizmus, pocit oprávnenosti, časté prejavovanie hnevu alebo naopak vytesňovanie hnevu ako deštruktívnej emócie, prílišný súcit, predstieranie, že je všetko v poriadku, aj keď nie je. Asi to v dnešnej dobe nie je nič neobvyklé, môžeme to často vidieť okolo nás.
V podstate mindfulness praxe však nemôžeme obísť svoje zranenia alebo tienisté stránky, pretože tie nás učia čeliť životu v jeho úplnosti. Len ak sa odvážime stretnúť sa s nimi, môžeme sa uzdravovať, stať sa autentickejšími a súcitnejšími.
McMindfulness
V posledných rokoch sa prax všímavosti rýchlo šíri v rôznych sférach a je prezentovaná takmer ako liek na všetko. Pojem McMindfulness sa vzťahuje na komercializáciu a povrchné používanie mindfulness, ktoré ignoruje jeho hlbší kontext a etické aspekty.
Keď je všímavosť prezentovaná ako rýchly nástroj na zvýšenie produktivity alebo redukciu stresu, môže stratiť svoju hodnotu ako nástroj hlbšieho sebapoznania a transformácie. Takýto prístup môže viesť k nerealistickým očakávaniam a frustrácii. Dôležitý je zámer praxe – v korporáciách by mindfulness prax nemala byť vnímaná ako nástroj na zvýšenie produktivity, ale skôr ako spôsob kvalitnejšieho prežívania denného života.
Čo s tým
Vo svojej praxi som zažila všetky vyššie uvedené veci a neustále sa učím s nimi narábať. Pomáha aj to, že mám skúseného učiteľa meditácie, s ktorým stále pracujem – poskytuje mi mentoring pri narábaní s rôznymi zážitkami v meditačnej praxi – či už mojimi alebo účastníkov kurzov, ak je to potrebné.
Ak sa rozhodnete venovať sa mindfulnes praxi, odporúčam učiť sa ju pod vedením skúseného učiteľa alebo mať niekoho na koho sa môžete obrátiť, ak budete potrebovať. Pomôcť môže zoznam lektorov v Mindfulness Inštitúte Slovensko.
Ak ste účastníkom meditácie v skupine alebo na firemnom školení, ponúkam aspoň rýchly „survival guide“: meditácia by mala byť vždy dobrovoľná. Ak práve na ňu nemáte chuť, jednoducho sa nezúčastnite (môžete vyjsť von z miestnosti, len tak ticho počkať, alebo o niečom premýšľať). Je to úplne na vás. Máte v tom slobodu a úplnú kontrolu. Takisto, pokiaľ ide o vašu polohu – nemusíte nepohnute sedieť, polohu tela môžete kedykoľvek zmeniť. Zatvorené oči sú kapitolou samou o sebe. Oči môžete nechať otvorené alebo ich kedykoľvek počas praxe otvoriť. Takisto nemusíte pozorovať svoj dych – rovnako účinné môže byť pozorovať nejaký objekt alebo počúvať zvuky okolo vás- voľba je na vás.
Na záver
Ak tento článok vyznieva tak, že by ste mindfulness prax nemali radšej robiť, nie je to mojím zámerom. Naopak, táto prax má nesmierny prínos v redukcii stresu, prežívaní napätia, narábaní s emóciami, otravnými myšlienkami, atď. Je to praktická a pomerne ľahko uchopiteľná prax, ktorá v realite výborne funguje a v mnohých prípadoch ju vrele ju odporúčam. Výborne môže fungovať aj popri psychoterapii. Učíme sa zručnosti, ktoré dokážu zmeniť každodenný život. Prínosy programov ako MBSR, MBCT a MBCL napríklad v liečbe depresie sú mnohonásobne výskumne dokázane.
Ja sama meditujem už dlhú dobu a táto prax je liečivá a presahuje do kvalitnejšieho, hlbšieho a krajšieho prežívanie každodenného života. Je však dobré vedieť aj o jej rizikách, aby ste sa mohli dobre rozhodnúť ako a kde sa budete praxi venovať.
Zdroje
Pri písaní tohto článku som popri svojich skúsenostiach čerpala z týchto zdrojov:
Kniha David A. Treleaven: Trauma- Sensitive Mindfulness
Kniha Ronald Purser: McMindfulness
Defining and measuring meditation-related adverse effects in mindfulness-based programs – PMC
Mindfulness meditation reduces guilt and prosocial reparation – PubMed
How mindfulness can make you a darker person
New Research Focuses on the Harmfulness of Mindfulness | Psychology Today
The Potential Dangers of Mindfulness | Psychology Today
https://hbr.org/2015/02/there-are-risks-to-mindfulness-at-work
https://www.psychologytoday.com/intl/blog/the-empowerment-diary/201901/what-is-spiritual-bypassing